Neodmysliteľnou súčasťou všeobecne vzdelávacieho systému 21 storočia sa stala aj takzvaná výchova k demokratickej spoločnosti, ktorá je viacmenej súčasťou spoločenských vied.
Po vzore strýčka Masaryka a jeho človeka európskeho sa môžeme pozrieť, akým spôsobom pôsobiť od základnej školy na žiakov,aby boli schopní uvažovať v európskych súvislostiach.
Pred školami je teda neľahká úloha.Rozvíjať a podporovať vedomie európskej identity a poskytovať kompetencie pre život v zjednocujúcej sa Európskej únie.
Najviac príležitosti pre prvý stupeň základných škôl preto poskytuje občianska výchova.Občianska náuka na Soš ,Šou a na 8 ročných gymnáziách a gymnáziách v minulosti takzvané základy spoločenských vied,ktoré sú akýsi predstupeň pre štúdium na Vš humanitného zamerania.
Cieľom týchto predmetov je postupné rozvíjanie a formovanie demokratického občianskeho profilu žiaka s dôrazom na osobné dispozície ako napríklad: angažovanosť, dôvera, sebadisciplína, schopnosť kritického nyslenia, hodnotové preferencie,vzťah k zákonom,tolerancia inakosti atď.
Výsledným efektom má byť takzvaná občianska gramotnosť,čo je vlastne akási integrácia vlastností,ktoré sa odrážajú v pripravenosti žiaka obstáť v otvorenej ,demokratickej a pluralitnej spoločnosti.
Zamyslenie na záver : Není práve absencia týchto predmetov dôsledkom aktuálneho stavu v spoločnosti?
Celá debata | RSS tejto debaty