Teórie relativity ľudských práv podľa môjho názoru vychádzajú z premisy delenia na takzvané pozitívne práva a práva negatívne
V kategórii pozitívnych práv môžeme nájsť takzvané sociálno-hospodárske práva, z ktorých jednoznačne vyplýva,čo musí štát európskej únie poskytnúť.U týchto práv ide teda o akési záväzky na výsledok a je zrejmé, že sú omnoho viac závislé na socioekonomickej úrovni štátu, než práva negatívne.
Z práv negatívnych plynie, čo štát človeku ako jedincovi robiť nesmie.Sú to teda práva občiansko politického charakteru.
Z pohľadu komunistického režimu napríklad išlo o vyzdvihnutie sociálnych a hospodárskych práv na úkor politicko občianskych práv.
Paradoxom dnešnej doby je ,že dnes niektorí predstavitelia pravice označujú ľudské práva za ľavicovú ideológiu a strašia nás trvalým rozmáhaním nových sociálnych práv,ku ktorému však nedochádza.Je tu však ešte jeden problém,a to relativizmus kultúrneho charakteru ,pretože aj jednotné formulácie medzinárodných zmlúv môžu mať v rôznych kultúrnych kontextoch odlišný výklad,teda interpretáciu .
Čo z toho plynie? Sú pred nami výzvy ako napríklad rešpektovať migráciu ako prirodzený fenomén ,avšak bez toho aby sa vytvoril dvojitý právny štandard na rovnakom území.Hranica je pritom tenká, pretože tu sa často pretínajú rôzne interpretácie jednotného výkladu právnych noriem .
Celá debata | RSS tejto debaty