Identitu možno vymedziť ako vedomé, ale tiež nevedomé konštruovanie vlastného obrazu v časovej kontinuite ,kde v danom obraze sú vnímane biologické, psychické a aj sociálne charakteristiky jedinca. Získaná identita je teda nevyhnutným nástrojom pre orientáciu človeka v jeho subjektívnom a sociálnom svete. Ako náhle človek pozná vlastnú identitu je prežívanie a správanie jedinca pre neho samotného predvídateľné ,má od svojej osoby istotu a tým pádom vie, čo od môže očakávať. Samo pre seba je individuum pevným pointom, voči ktorému vzťahuje všetko ostatné v premenlivom okolnom svete. Ako všetko má svoj vývoj, tak aj identita jedinca sa celý život formuje. Má teda svoju minulosť, budúcnosť a aj prítomnosť. Identita sa formuje nielen názorom nás samých na seba, ale hlavne a de fakto je úmerná hodnoteniu okolia k našej osobe. Teda druhí ľudia, okolie a interakcia s nimi potvrdzujú už zažité hodnotenie osoby o sebe. Je to takzvané sociálne zrkadlo . Neistota v osobne závažných veciach môže vyvolávať u jedinca úzkosť, pokiaľ jeho predstava sa nezhoduje s názormi sociálneho okolia. Idem vysvetliť jeden tento príklad na príklade migrácie. Migrant ,ktorí príde do odlišného a jemu neznámemu prostredia je okolím tlačený k prijatiu odlišných obsahov socializačného procesu hostiteľskej zeme. Je tým pádom tlačený k zmene prežitku vlastnej identity . Vyrástol v odlišnom prostredí a navyše není akceptovaná jeho identita ,čo zákonite vedie k úzkosti. Tento príspevok slúži ako apel na nás, aby sme n ešte viac neposilňovali dysforiu migrantov. Kľúč k demokratickému súžitiu je pochopenie trpezlivosť a empatia.


Celá debata | RSS tejto debaty